Bobik sa k nám dostal od rómskych spoluobčanov, vedľa ktorých sídli firma, kde jeden stále kŕmil Bobika. Dlho sa túlal vonku, blúdil po celom meste, potom ho začal sprevádzať domov a ráno zas s ním išiel do roboty. Celý večer a v noci blúdil len po uliciach. Pred psami má rešpekt, ľudí miluje.